Žiadosť o ruku bol ročný dvojstupňový plán.
Vymysleli sme to tak, aby budúca snúbenica nemala tušáka (-:
Nech je to uveriteľné, najskôr sme si dohodli vianočné fotenie, kde by som Dianke nahovoril, ako sa mi s nimi dobré fotí a teda mohli by sme okrem vianočného fotenia aj realizovať rande fotenie v prírode. Samozrejme bola to pravda, fotí sa mi s nimi dobre. Prvoplán bol Banská Štiavnica a okolie, ale Marek terajší už snúbenec nemal veľa času bol pracovne zaneprázneny. Prešiel takmer rok od atelérového vianočného fotenia a nastala októbrova krásna jeseň. Prehodnotili sme miesto fotenia a dohodli sme sa nad Osturňou, kde mali objednánú chatu s kamarátmi aby si urobili pekný víkend. Naše fotenie malo byť “ len “ doplnková záležitosť, keďže už sú na tom východe.
Marek samozrejme si plnil svoju domácu úlohu a ako typický chlap nahováral Dianke, že svadba ešte je len v dlhodobom pláne majú predsa trochu času než skočia do manželstva. Dianka nakonec bola presvedčená, že rande bude len obyčajné rande. Pri fotení v Osturni, sme si dali záležať aby nič nenaznačovalo tomu, že bude i žiadosť o ruku.
Naše heslo pre akciu bolo:
„Cítim v kostiach, že dnes to budú krásne fotky“
Naše huncúctvo sa nakoniec parádne podarilo.
Najnovšie komentáre